Milí kolegovia!
Dovoľte mi, aby som využila možnosť a napísala Vám na našu spoločnú e – mailovú adresu na ktorej budeme v priebehu akademického týždňa zvedavo očakávať, ktorý deň bude pre každého z nás tým dňom D.
Naše pôsobenia na ZSŠHS a O sa začalo 1. 9. v školskom roku 2004/2005 ( ospravedlňujem sa ak nie sú údaje presné, ale toto s tými rokmi mi nikdy nešlo ..... J O prvých dňoch zrejme nemusím toho veľa písať. Vyplašené tváre, plné očakávania, elánu, nadšenia u niektorých možno znechutenie, že musia chodiť do školy a navštevovať odbor, ktorý ani nie je tým, ktorý by naozaj chceli. Avšak zotrvali sme, no teda až na pár výnimiek o ktorých všetci vieme...
Počas tých štyroch rokov sa tých zážitkov nazbieralo neúrekom. Boli to chvíle zábavné, ktorých podľa môjho názoru bolo nespočetne veľa ( Rómeo, Rómeo prečo si len Monček???, Utrpenie Mexika atď) , ale ako všetko ma dve strany tak aj tu sa nájdu chvíle, ktoré nás miestami doviedli až k slzám ( na to človek rýchlejšie zabudne ). Nemôže zabudnúť spomenúť aj školské lásky. Ak si niekto z vás nevie spomenúť trošku pomôžem menami Filipko a Tina, Iwa tiež zopár kolegom poplietla hlavu, Lucia Madzúrová tiež nenechala chalanov v kľude ....
Musím však povedať, že ako kolektív sme boli na bode mrazu, miestami to bolo vážne ťažké dohodnúť sa na niečom. Miesto kolektívu sme si skôr vytvorili skupiny, ktoré vydržali od prváku a dúfam, že slová „Maturitou sa nič nekončí“ budú pre nás záväzné. J
Škola nám podľa mňa dala čo mohla , čo sme si sami chceli zobrať. Myslím si, že sme sa vypracovali na kvalifikovaných, talentovaných kuchárov, čašníkov, ktorí sa rozumejú tomu čo robia. Určite sa vo svete nestratíme. To bôž nie my, ktorí majú vždy dobrú náladu a prázdne vrecká, pretože ako hovorí naše obľúbené heslo „ peniaze ničia charakter, preto ich nikdy nemáme“ J
Ako by som to zhodnotila??? Celkom jednoducho!!! Máme na čo spomínať ( snažte sa hlavne na tie pozitívne veci ), budeme mať čo rozprávať našim deťom, ktoré sú dúfam v nedohľadne, ale aj našim vnúčatám, ktoré sú už maximálne vzdialené .... J Veľa sme sa naučili i keď teraz si to ešte neuvedomujeme. A keď budem hovoriť za seba, získala som veľa aj od vás, ale najmä aj vás kamarátov a v niektorých ešte oveľa viac skvelých priateľov s ktorými čas strávený mimo školy ubiehal neuveriteľne rýchlo ( kompetentní určite vedia o kom hovorím )
Kolegovci každému jednému z vás držím palce, aby mu tá maturita vyšla podľa jeho predstáv, aby každý jeden dopadol ako najlepšie môže. A po maturite, dúfam, že každý z nás si nájde zamestnanie, alebo školu, ktorá bude preňho zábavou a nie len životným stereotypom. Nezabudnite na moje obľúbené NEBUDEME SA OPÚŠŤAŤ!!!!!
Na záver by som chcela už len malý citátik, ktorý sa mi zdá výstižný....
Neplač, ak sa na ceste životom potkneš. Je to len znak toho, že kráčaš.
Komentáre
osudne pečatenie