sisa

Pred pá minútami som si pozerala svoj profil na pokeci. Ako som si ho tak čítala, prišla som na to, že nemám vyplnenú kolonku, ktorá sa týka môjho dokončeného vzdelania a tiež kolonku, ktorá sa zaujíma o to, čo robím teraz. Čo sa týka toho vzdelania s radosťou môžem napísať, že sa mi v máji tohto roku podarilo úspešne zmaturovať. Dokonca tak úspešne, že ma aj prijali na vysokú školu. A tým sa dostávam ku kameňu úrazu. Zo začiatku to bola pekné predstava, že budem študovať a budem mať nejaké tie písmenka abecedy pred menom. A tiež všetci v mojom okolí boli tým veľmi nadšení, nevedeli si ani len predstaviť situáciu, že by som vo svojich študiách nepokračovala. Tak teda dobre, v októbri som nastúpila. Avšak, doteraz som sa do toho akosi nedostala. Blížia sa skúšky a ja si v tomto smere vôbec neverím, že by sa mi ich podarilo spraviť. Stále si predstavujem aké by to bolo, keby som do školy nechodila. Pravdepodobne by som už zarábala, mohla by som si dovoliť oveľa viac vecí. Nevyciciavala by som rodičov z peňazí. S týmito otázkami prišla aj jedna oveľa závažnejšia, ktorá ma miestami dosť ničí. Pokračujem v štúdiu kvôli sebe samej alebo kvôli tomu, že moje okolie si to ani inak predstaviť nevedelo .... Toľko otázok sa mi motá v hlave, snažím sa na ne odpovedať, ale vždy sa mi to podarí vidieť z jednej aj druhej strany a čím ďalej tým v tom mám väčší zmätok. Možno sa bojím sklamať ľudí, na ktorých mi záleží, ale možno to tak ani nie. Jedine, že by áno .......