sisa

Ako v poslednej dobe každý večer tak aj tento trávim doma pri pc so zapnutým pokecom a dúfam,že aspoň ten jeden priateľ čo tam je prihlásený napíše,aby som odrazila nudu. Je veľa vecí duchaplnejších ako tento môj každodenný rituál,ale akosi to ignorujem. V priateľoch mám len samých bývalých spolužiakov keže sa nám úspešne podarilo ukončiť štúdium na strednej škole. A dnes som si tak uvedomila,že sa im darí za tým všetkým urobiť lepšiu bodku ako mne. Ja stále rozmýšlam prečo nenapíšu,telefón mi už zazvoní len v tom prípade ak mi volá nejaký rodinný príšlušník,preto je aj výnimočným prípad ak ho pri sebe mám. Mali sme štvorčlennú partiu v triede baby samozrejme.Stále nás bolo vidieť len spolu alebo aspoň vo dvojici sme boli vždy. Teraz??? Janka odišla do Írska,mne osobne sa ešte ani neozvala,chápem nie všetko vychádza tak ako by sme chceli. Iwa tak tá si užíva svoje posledné prázdniny a plánuje si zakúpiť avetko,aby sa mala ako dostávať do svojej práce v ktorej začína v septembri,práce,ktorá ju bude baviť,pretože práve v tom podniku chcela robiť. Maťa tak tá ma svoj svet v obci v ktorej býva má priateľa s ktorým majú dom a starosti okolo neho a veľa kamarátov,ktorí im voľné chvíle napĺňajú. A ja??? Ja sa akosi stále nemôžem rozbehnúť.Kamrátov,množstvo na jednej ruke spočítateľné ... Pravdepodobne skončím v Trnave na výške,kde osobne si myslím,že dlho nevydržím i kedď ako to býva u mňa zvykom všetci ostatní mi v opäť veria viac ako ja sama sebe. Ani neviem čoma viedlo tento článok napísať... Teraz ma len napadá,že aj ja už chcem dať za tým všetkým bodku.Odraziť sa začať niečo nové. A nezamýšľať sa stále nad tým istým, čo asi tak robia oni ...........