sisa

Posledné dni sú a dúfam, že už nebudú náročné ... Nič zvláštne sa mi nedeje, len neviem vydržať sama so sebou ... Nežijem len prežívam, ráno ma stojí neskutočne veľa síl vstať z postele, obliecť sa, vyvenčiť psa a tieto všetky podobné úkony. Nespoznávam sama sebe, nerozumiem svojim náladám a už vôbec to nedokážem zo seba dať von. Všetko - smútok,závislosť, žiarlivosť, závisť, nenávisť, myšlienky, dojmy a ešte omnoho viac - sa akoby vo mne spojilo do jednej hrče, ktorú mám na hrudi a nedokážem sa jej zbaviť, nedokážem na ňu prestať myslieť, brzdí moje pozitívne myslenie. Neviem sa od toho odosobniť, neviem mať nad tým všetkým nadhľad ... Dostala som sms, v ktorej bolo, že - tri základné veci dávajú našim dňom zmysel - zdravie, láska, priateľstvo. Zdravie momentálne trocha postrádam, ale nič čo by nevyriešili litre čaju a nejaké to medikamente typu acylpirín, paralen ... Mám priateľov. Tých skutočných nie je veľa, ale nejde predsa o kvantitu, ale kvalitu. Sú kvalitní, znamenajú pre mňa veľa, i keď nie často to odo mňa počujú. Vedia, že ja som tá tvrdšia duša... Láska. No veď kto by ju nechcel mať, v kútiku duše určite každý. A ja??? U mňa to bude kameň úrazu ... Pochybujete často o tom, čo je úplne jasné a veríte v to, čo je nepravdivé - táto veta ma už snáď posunie niekam kam potrebujem. Rovnako ako aj - Nedopisuj čiarku tam, kde život spravil za teba bodku.